Padre - tak familiárne oslovovaný vojenský kaplán, ktorý denne rozdáva dobré slovo a úsmev. Vie, kedy pohladiť dušu a kedy zdvihnúť prst, pozná vašu horšiu stránku, pretože vás potichu počúva. Tuší, kedy by ste potrebovali pritúliť, nakoľko vám vidí plakať dušu. Jeho úlohou je sprevádzať každodenné myšlienky človeka k večnosti. Pevným, ale príjemným hlasom Vás uvádza do pozície, aby ste sa zamysleli nad svojou vlastnou identitou a skutkami, ktoré doteraz sprevádzali váš život. Pripomenie vám svojou prítomnosťou, že je ešte niekto, kto vám povie slová, tak nezvyčajné vo vojenskom prostredí: Pomodlím sa aj za Teba! Neviete síce prečo, ale postupne v rozhovoroch nachádzate cieľ jeho viet a zmysel jeho prítomnosti.

V dnešnej rozbehanej dobe a upotenom svete sa niekedy s lampášom za bieleho dňa snažíme nájsť spriaznenú dušu. Hľadajú len tí, ktorí majú čas. Často sa stane, že pri plnení svojich každodenných povinností zabúdame ďakovať za deň, ktorý sme prežili. Deň sa začína a končí modlitbou. A medzi nimi sa nachádzajú činnosti spojené so zabezpečením a organizáciou spoločenského života príslušníkov misie.

Fotografovanie je jedným z koníčkov, ktorý si Padre pestuje vo svojom repertoári. Výlety, spoločenské akcie v kempe generála Štefánika, slávnostné nástupy, vychádzky po meste – tam všade sa stretneme s jeho fotoaparátom. Je naším archivárom momentov, pamiatok a situácií. S radosťou si neskôr prezeráme jeho diela a dielka a vzájomne vyhľadávame svoje tváre, či už veselé alebo zachytené v momente smútku.

Pre veriacich aj v tejto ďalekej krajine je jediné miesto, ktoré má skutočný nádych domova – vôňu, priestory, ovzdušie plné nádeje – naša Kaplnka. Denne si Padre zvoláva k omši svoje „ovečky“, aby s nimi strávil v spoločnej modlitbe chvíľu a vo svojej kázni sa zamyslí nad myšlienkami, ktoré si zhromažďoval počas rozhovorov s nami. Najväčšia radosť pri kázni je – poslucháč. Či ich je dosť alebo málo, my posúdiť nevieme.

K nedeľnému obedu patrí kus dobrého slova. A k nemu sa v našom kempe pridajú aj študenti z neďalekej univerzity, ktorá je najväčšia na Cypre. Počet účastníkov medzinárodnej omše vzrastá. Pravdepodobne je to jeden z maličkých úspechov v jeho zbierke, keď bude za sebou zanechávať stopy svojej práce. Aj keď sa musí pripravovať v cudzom jazyku, svoju úlohu zvláda výborne. V dňoch kresťanských sviatkov a sviatočných cirkevných sviatkov sa však nahromadia spomienkové akcie, pri ktorých je jeho prítomnosť nevyhnutná. S pomocou svojich kolegov sa zúčastňuje nielen akcií v mieste svojho pôsobenia, ale po celom území tohto nádherného ostrova. Samozrejme, je dôležité spomenúť časti, keď je sústredená aj maličká komunita kresťanov, ktorý si rovnakú vieru vybrali. Všade tam je jeho účasť vítaná. Nejeden z nás sa čudoval, keď tzv. tvrdí chlapci, ktorý ovládajú obrovské ťažké stroje, s nádherným hlasom spoločne spievajú pri omši kresťanskú pieseň a vám behajú zimomriavky po chrbte.

Keď sa rozhodujeme v živote, často sa nám objavujú možnosti výberu - jeden chce od desiatich po omrvinkách, iný od dvoch po kusoch a niekto od jedného všetko. Ale v tomto prípade jeden dáva nám ostatným – všetko.